Sýkorka Uhliarka

"Prečo práve ja ? Prečo práve ja si musím vkuse sedieť na "kábli" ? ", tak toto sú otázky ,ktoré si práve kladiem.... Už vyše mesiaca snívam o velikánskej nádobe plnej piesku. Postavila by som si ju do stredu izby a zahrabala by som sa do nej, aby som sa skryla pred svetom. Mesiac som robila jednu prácu, po mesiaci som zistila, že som to celé pomotala. A teraz si prečítam dve vety v knižke, ktorá mi leží na polici niekoľko mesiacov a zrazu sa celý problém vyriešil. Ešte nikdy som netúžila po piesku tak silno. Ešteže plynie z toho ponaučenie a nie jedno. Po dlhých vnútorných bojoch som sa dokázala ako tak naučiť dva krát meraj raz rež, teraz musím pripojiť a vždy pozeraj na smer vlákien , čo sa vlastne dá preniesť aj do iných mojich životných situácií (piesok, chcem piesok).A aby som toho nemala málo musím si do hlavy natĺcť aby som dodržovala všetky postupy pri práci.Ako bolo ukázané v jednom dobrom filme(Jar, leto, jeseň, zima....a jar) vždy sa oplatí chodiť cez dvere, aj keď nie sú v miestnosti žiadne steny , myslím si že iba tak pre svoju vlastnú sebadisciplínu. Ešteže sa učíme na vlastných chybách (samozrejme my hlúpi).